Moje skúškové je asi za mnou... lúčim sa s ním s touto pesníčkou

Waiting sucks... (15.2.2012)

Čakanie... dnes som si to uvedomil. Neustále čakám. Čakám kým príde výťah, čakám v rade na autobus, čakám kým ma autobus odvezie kam chcem. Čakám v obchode v rade na pokladni, čakám pokým sa mi zapne počítač. Je to normálne? Čakáme aj na smrť? Neopovažujem sa ani sčítavať čas, ktorý trávim čakaním. Iba by ma to ešte viac deprimovalo.

Predstavte si opačnú situáciu. Smrť čaká na vás pokým si vkľude dožijete, autobus na vás čaká pokým dofajčíte cigaretu, učiteľ v škole čaká s prednáškou na váš príchod, počítač sa zapne a čaká kým si k nemu sadnete. 

Začínam uvažovať ako sa vyhnúť tomuto čakaniu a chytit život konečne do svojich rúk. Riešením by mohlo byť napríklad chodiť pešo, kradnúť potraviny, meškať, alebo správne časovať udalosti. Plánovať kedy je najmenší výskyt ludí v obchodoch, alebo ešte lepšie, rovno si otočiť životný cyklus a začať žiť v noci a nadránom. Aký krásny musí byť východ slnka. Nevidel som ich veľa, naozaj len pár, ale skutočne to stálo za to, vidieť ako sa žeravý kotúč dvíha spoza horizontu. 

A tak som  začal  aspoň meškať do školy  alebo na stretnutia s priateľmi. Desať minút nikoho nezabije, hlavne nie tých ktorý tak pravidelne meškajú.

Študentský denník: Pár úspechov?

Dnes sa mi podarilo zaznamenať pár čiastkových úspechov v mojom štúdiu, ale pomaly moje nadšenie vyprchá. Paradoxne mám chuť na niečom pracovať, čo sa mi darilo, ale nejak nemám potrebu a nechce sa mi. Je čas sa naštartovať, lebo na tejto planéte neúspechu zhnijem! Ale ešte pred tým, si zahrám poker...

Študentský denník: Stratila sa Motivácia...

Naposledy sme sa stretli tesne pred vianocami v zápočtovom týždni, no odvtedy ju neviem nájsť. Nezavolá, nenapíše proste je preč. Práve teraz, opäť v zápočtovom týždni, keď ju potrebujem. Zamýšľam sa či som jej niečo spravil, ale jediné čo ma napadá je, že som ju slabo kŕmil. Samými sprostosťami...
Možno jej chýbala Koncentrácia a možno odišli spolu. Teraz mám chuť rozbiť svet od svojej neschopnosti a bezmocnosti. Dievčatá vráťte sa!

Rituál

Každé ráno sa s ním lúčim.

Niekedy sa vzpiera,
niekedy to ide hladko...

Je to zvláštna atmosféra,
videli sme sa len krátko.

Keď sa stráca za rohom,
viem že ho už nikdy neuvidím.
Zbohom.

Jaromír Nohavica - Virtuálky

S pánom Nohavicom som doslova vyrástol a nedám naňho dopustiť. Jeho piesne ma sprevádzajú doterajším životom a podporovali všetky druhy mojej nálady. Krásne a jednoduché... to je všetko čo je potrebné napísať. Preto som sa rozhodol pridať odkaz na jeho albumy Virtuálky, ktoré sú volne šíriteľné, čo podľa mňa čiastočne svedčí o jeho osobnosti.

Na jeho koncerte som bol zatiaľ len raz, v Hronseku v drevenom kostole 2. 9. 2009 a dúfam, že sa dožije mojej prítomnosti na jeho koncerte ešte aspoň... čo najviac krát. Koncert sa niesol v pokojnom duchu, dalo by sa povedať akoby sa pán Pokoj niesol ovzduším vo forme spevákovho hlasu. Pár ľudom ovlažili tvár ich slzy. Tento koncert ma ešte väčšmi poznačil a vážim si pána Nohavicu.

Jeho dlhoročná tvorba vykresľuje jeho osobnosť a mám priam pocit že ho poznám osobne. Rovnako je tu rúško tajomstva, moje nepotvrdené domnienky, o jeho skutočnej povahe a jeho presvedčeniach, ktoré ma držia v neistote.

Nemôžem vás nútiť, aby ste mali radi jeho hudbu, alebo tento štýl, ale musíte vedieť že ja ho počúvam!

O čom budem písať...

Vážení čitatelia,
vítam vás na svojom prvom blogu. Budem sa snažiť sprostredkovať svoje poznanie tohto sveta a dúfam, že môj blog vám niekedy uľahčí cestu. Samozrejme si nemyslím, že ma bude čítať sto ľudí, ale tak aspoň päť by sa vás mohlo nazbierať.

V prvom rade budem písať o svojich cestách a zážitkoch z ciest. Nie nie... nieje to to isté! Nebudem vás zaťažovať nejakými filozofickými úvahami, tomu sa budem snažiť vyhnúť, pretože si myslím, že to nikoho nezaujíma. Každopádne sa asi neubránim sem tam nejaký názor, alebo životnú pravdu vypustiť. Sľubujem, že to nebudem naťahovať na viac ako päťsto slov. Ak áno tak to bude písané v amoku, alebo som vám práve teraz klamal. Aj to sa stáva.

Takže sa môžete tešiť na môj ďalší príspevok, pretože som veľa zameškal a musím sem spísať svoje doterajšie životné zážitky.

Pekný deň vám praje váš obľúbený blogger a budúci KIng. Boris Benko